Ak dýchaš ústami alebo chrápeš, maj sa na pozore! Vie ti to zhoršiť vzhľad tváre
S tým ako sa posúvajú vedecké poznatky stále dopredu sa čoraz viac vynárajú štúdie a zistenia z na prvý pohľad okrajových tém zdravia a medicíny. Často krát však ide o zaujímavé poznatky s presahom do praktického života, presne tak ako nové poznatky ohľadom vzťahu dýchania a výzoru tváre.
Už na strednej škole sa učí ohľadom správneho dýchania. Dýchať treba nosom a to najmä kvôli trom hlavným dôvodom. Vzduch prechádzajúci cez nos a teda cez nosnú dutinu sa:
- Zvlhčuje – príprava vzduchu pre pľúca
- Otepluje – príprava vzduchu pre pľúca
- Očisťuje od drobných nečistôt
Žiadna z týchto funkcií sa nevykonáva ak dýchate ústami. Nové štúdie však hovoria o tom, že pri nesprávnom dýchaní a teda dýchaní ústami, nie len že prichádzate o funkcie spomenuté vyššie, ale takéto zlé dýchanie Vám dokáže signifikantne zmeniť výzor tváre a to k horšiemu. Samozrejme nie hneď, trvá to väčšinou roky.
Pri dýchaní ústami sa totiž nijak nezapájajú svaly tváre, ktoré sú prepojené s hornými dýchacími cestami, vrátane nosových priechodov a mandlí. Tieto svaly sú zodpovedné za udržiavanie otvorených dýchacích ciest a udržiavanie ich tvaru
Keď tieto svaly nepracujú správne, môže dôjsť k nerovnováhe, ktorá spôsobí, že tvár získa iný, vizuálne menej atraktívny tvar. Napríklad ľudia, ktorí dýchajú ústami, majú často dlhú, úzku tvár, vysoké podnebie a úzku čeľusť. Svaly zodpovedné za podporu horných dýchacích ciest nie sú dostatočne zapojené a jazyk padá späť do hrdla a zužuje dýchacie cesty.
Keď dýchate nosom, váš jazyk prirodzene vyplní priestor podnebia a vyvíja tlak smerom nahor a von. To podporuje rast čeľustných kostí dopredu, bez tohto tlaku smerom nahor a von, váha a sila tvárových svalov spôsobí, že horná čeľusť „spadne“ alebo sa predĺži. To môže tiež viesť k vzhľadu gumovitého úsmevu. Okrem toho „spodná čeľusť nikdy nevyrastie úplne dopredu a môže viesť k tupému uhlu spodnej čeľuste, vysunutej brade, zhusteniu zubov a zúženiu priestoru, kde má spočívať jazyk. Tieto zmeny nie sú len estetickým problémom; pôsobia na zúženie dýchacích ciest, čo môže ovplyvniť váš spánok.
Výskum dokonca ukázal, že dýchanie ústami môže zmeniť štruktúru vašej tváre už vo veku 5 rokov. Môže spôsobiť, že sa spodná čeľusť vyvinie dozadu, čo môže viesť k nedostatku miesta pre jazyk v ústach. Nedostatok miesta pre jazyk môže zúžiť dýchacie cesty a môže mať za následok chrápanie, spánkové apnoe a iné zdravotné problémy.
Ľudia, ktorí dýchajú ústami, majú slabý profil tváre, malé spodné čeľuste a zakrpatené ústa a ovisnuté pery. Nosové dýchanie podporuje zdravý rast a vývoj už od veľmi mladého veku. Dýchanie nosom totiž variabilne využíva svalové skupiny v oblasti rebier, ramien, krku a tváre.
Samozrejme panika nie je namieste, ak dýchate nosom napr. pri športovom výkone alebo veľmi málu časť dňa, štruktúra tváre sa Vám nijak nezmení. Pokiaľ je však dýchanie ústami u Vás štandardom napr. pri spaní, môže to byť veľký problém, ktorého dopad však uvidíte až o niekoľko rokov.
Uznávaný americký chirurg Arash Moradzadeh napr. povedal: “Dýchanie ústami je hlavným problémom, najmä ak sa to začalo pred pubertou, pretože môže mať taký obrovský vplyv na spôsob, akým vaša štruktúra tváre rastie, a konečný výsledok toho, ako bude vaša tvár vyzerať,”
Tieto poznatky sú teda extrémne zaujímavé aj v spojitosti cvičenia žuvacích a tvárových svalov. Často krát sa totiž stretávame s výhradami, že cvičenie žuvacích svalov ich nemôže nijak zosilniť a že cvičenie týchto svalov nedokáže formovať výzor tváre.
Ukazuje sa však, že aj tak pasívna aktivita akou je dýchanie vzduchu dokáže počas dostatočne dlhej doby zmeniť nie že svaly, ale dokonca štruktúru celej tváre! A to nezabúdajme, že štruktúra tváre je formovaná kosťou! Zatiaľ čo pri cvičení s jawlinermi sa bavíme o cvičení “iba” svalov, ktoré sú logicky mnohonásobne viac formovatelné.
Toto je teda ďalší s dôkazov, že štruktúra tváre nie je niečo nemenné, nie je to len spojenie jasne daných kostí, ktoré sa nedajú formovať. Ak teda nezapojenie svalov spojených s dýchacími cestami pri nesprávnom dýchaní, vie mať tak negatívny efekt ako je zmena celej štruktúry tváre k horšiemu, aký bude mať asi efekt práve naopak cvičenie týchto svalov?
Presne tak, dnes už jasne vidíme, že cvičenie žuvacích a tvárových svalov ma množstvo výhod najmä, keď väčšina populácie ich má značne oslabené. Nejde vždy len o výzor, posilnené svaly tváre majú za následok správnu štruktúru dýchacích ciest, čo je prevencia proti spánkovému apnoe, chrápaniu atď.
